„Slovensko zostane len liahňou talentov a vidiekom Prahy,“ hovorí najmladšia profesorka na Karlovej univerzite

Vyrastali ste na Gemeri, regióne, ktorý čelí mnohým ekonomickým výzvam. Ovplyvnilo vás toto prostredie pri výbere vašej profesie?

Určite áno, prostredie vás vždy formuje. Gemer je nádherný kraj, na ktorý som hrdá a ku ktorému cítim záväzok, naša rodina tam má hlboké korene. Zároveň však od malička vidíte tie obrovské sociálne problémy a tiež vidíte, že tí najschopnejší ľudia jednoducho odchádzajú za lepšími príležitosťami. S nadsázkou sa predsa vraví, že viac východniarov ako na východnom Slovensku je len v Bratislave. Keď vyrastáte v takom znevýhodnenom prostredí, chcete vedieť, prečo niektoré regióny prosperujú a iné zaostávajú. A ekonómia nám ponúka nástroje k tomu, ako tomu porozumieť a ako to zmeniť.

Prečo ste sa rozhodli pre Prahu?

Bola to prirodzená voľba. Keď má človek sedemnásť a je dostatočne ambiciózny, prečo by zostával niekde, kde má obmedzené možnosti.. Praha je dnes pre nás tou prirodzenou destináciou. Ponúka násobne vyššie zárobky, viac kariérnych možností a kvalitné školy. Zároveň je to moderná, veľmi tolerantná metropola. Obrovskou výhodou pre nás, a zároveň nevýhodou pre Slovensko, je absencia akejkoľvek bariéry. Jazyk je prakticky rovnaký, kultúra veľmi podobná, Slovák tu nie je cudzinec, aj keď používa rodnú reč. Slovensko na tomto masívne stráca a Česko z toho prirodzene profituje. Pokiaľ sa toto nezmení, Slovensko zostane naďalej len liahňou talentov a vidiekom Prahy.

Ako spomínate na svoje začiatky v akademickom svete? Čo bolo najväčšou výzvou?

Akademický svet bol a je prekvapivo tvrdý. Najväčšou výzvou pre mňa, a myslím že pre každého vedca, bolo naučiť sa zvládať odmietnutia. Musíte sa zmieriť s tým, že „rejections“ z top časopisov sú úplne bežné. Nie je to osobné a odmietnutia dostávajú aj nositelia Nobelovej ceny. Je to súčasť procesu, ktorý vás núti neustále sa zlepšovať, ale na začiatku to dokáže byť psychicky náročné. Predstavte si, že pracujete na projekte mesiace či roky a editor alebo anonymný recenzent vám ho v pár vetách zmetie zo stola, často bez možnosti obhájiť svoju pozíciu. Človek sa musí naučiť čeliť neúspechu a tvrdej kritike kolegov tak, aby ho to neparalyzovalo.

Zároveň si musíme priznať, že je tomu tak z dobrého dôvodu. Veľká časť vedeckých výsledkov je nadhodnotená, a to nielen v spoločenských vedách, ale aj v psychológii, biológii, medicíne... Dokonca aj meta-analýzy, súhrny literatúry, ktoré by mali byť zárukou kvality, sú problémové. John Ioannidis, môj spoluautor zo Stanfordu, odhaduje, že len asi tri percentá z nich sú skutočne dobre urobené. Zvyšok trpí metodologickými chybami, skresleniami, nedostatočnou transparentnosťou. Videli sme to v extrémnej podobe počas covidovej pandémie, keď bola veda pod obrovským tlakom a do popredia sa dostávali príliš rýchle závery bez dostatočnej kontroly.

V súčasnosti máme vo vedeckých databázach viac než 200 miliónov článkov a každoročne pribudne ďalších sedem miliónov. Mnohé z nich sú skôr PR výstupy než poctivé vedecké práce s voľne dostupnými dátami a kódmi k replikácii. Rastie počet megažurnálov, rastie počet predátorských časopisov, rastie počet zavádzajúcich štúdií, ktoré produkuje umelá inteligencia. V takejto záplave textov je pre seriózneho vedca náročné obstáť, najmä keď systém odmeňuje rýchlosť a kvantitu viac než precíznosť. A ešte ťažšie musí byť pre novinára či zákonodarcu hľadať v týchto výstupoch pravdu. Napriek tomu verím, že dôvera vo vedu sa dá obnoviť. Napríklad tým, že otvorene priznávame neistoty, zverejňujeme dáta, podporujeme replikácie a nechávame výsledky nezávisle preveriť. Pre vedcov je teraz najväčšou výzvou naučiť sa v tomto systéme fungovať bez straty integrity.

Publikovali ste v prestížnych časopisoch ako Nature Communications či Review of Economics and Statistics. Ktorý z vašich výskumov bol pre Vás najnáročnejší a prečo?

Určite článok v Nature Communications. Recenzný proces bol extrémne náročný, s množstvom požiadaviek a veľmi vysokými nárokmi na kvalitu aj robustnosť výsledkov. Náš výskum sa týkal meta-analýzy a jej využitia v spoločenských vedách. Meta-analýza je kvantitatívne zhrnutie literatúry, štatistická metóda, ktorá sa pôvodne vyvíjala v medicíne. Medicína však pracuje takmer výlučne s experimentami, zatiaľ čo spoločenské vedy s tzv. pozorovanými dátami, ktoré si vyžadujú inú matematiku, iné spracovanie. Recenzenti v ekonómických časopisoch presne poznajú, o aký problém ide, ale v interdisciplinárnom časopise typu Nature Communications čelíte recenzentom z epidemiológie či biológie, ktorí pracujú len s experimentálnymi dátami a nepoznajú zákutia spoločenskovedného výskumu. Preto musíte celý problém vysvetliť úplne od základov a presvedčivo ukázať, prečo je dôležitý.

Podľa databázy RePEc Vám patrí miesto v rebríčku najúspešnejších ekonomiek na svete. Čo pre Vás znamená tento úspech?

Truhlár vidí výsledok svojej práce hneď: vyrobí stoličku a niekto z nej má úžitok. Užitočnosť ekonomických výstupov sa posudzuje menej priamočiaro, preto je pre mňa určite povzbudzujúce, keď si niekto výskum nášho tímu všimne. Ešte viac si cením, keď sa tieto výsledky dostanú k ľuďom, ktorí tvoria reálne politiky, a môžeme tak prispieť k diskusii o dôležitých spoločenskovedných témach. Príkladom sú projekty od striedania letného času, ktoré využili americký Kongres a Európsky parlament, cez efekt hraníc na zahraničný obchod v materiáloch Európskej komisie, prelivy priamych zahraničných investícií u analýz OECD, MMF a Svetovej banky, školné a jeho dopad na záujem o vysoké školy u OECD, až po vplyv počtu žiakov v triede na ich študijné výsledky, ktoré momentálne využíva kanadský kabinet.

Stali ste sa najmladšou profesorkou na Karlovej univerzite. Ako ste to stihli tak v mladom veku?

Kľúčové je venovať energiu len veciam, v ktorých vidím skutočnú pridanú hodnotu, a nestrácať čas zbytočnosťami, napríklad na sociálnych sieťach. Pomohlo aj to, že akademická práca v mojom odbore prebieha najmä pri počítači a s dátami. Nie som chirurg, ktorý musí stáť hodiny na sále, takže som si vedela prácu flexibilne prispôsobiť rodine. A v neposlednom rade som mala veľké šťastie na skvelých kolegov, ktorí ma podporovali, a tolerantnú rodinu, ktorá mi umožnila sústrediť sa na výskum.

Ako by ste opísali svoj pedagogický prístup? Čo sa snažíte odovzdať svojim študentom okrem odborných znalostí?

Snažím sa ich naučiť kritickému mysleniu. Dnes je všade plno informácií, ale aj dezinformácií. Mojím cieľom, a cieľom meta-analýzy, ktorej sa venujem, je poznať problematickú literatúru. Učím ich, aby neverili prvej štúdii, ktorú uvidia, ale aby hľadali vedecký konsenzus. A tiež aby chápali, že veda nie je dogma ani náboženstvo, je to proces hľadania a objavovania. Prirodzenou súčasťou sú chyby a omyly.

S manželom, ekonómom Tomášom Havránkom, máte štyri deti. Ako sa vám darí skĺbiť náročnú akademickú kariéru s rodinným životom?

Základom je byť selektívny v tom, čomu venujete čas, a naučiť sa hovoriť „nie“. Nedá sa stíhať všetko, človek nie je robot. Určite ale musíte mať okolo seba ľudí, na ktorých sa môžete spoľahnúť a ktorí vám pomôžu a podržia vás, keď je najhoršie. A to ako v práci tak i v osobnom živote.

Čo bolo najnáročnejšie obdobie vo vašej kariére z pohľadu vybalansovania pracovného a rodinného života?

Asi obdobie okolo obhajoby mojej dizertácie. Dokončovať doktorát, mať doma dve malé deti a tretie na ceste, to bol asi ten moment, kedy to bolo na hrane. Ale zvládli sme to.

Venujete sa makroekonómii, menovej ekonómii a ekonómii životného prostredia. Ako hodnotíte súčasný stav slovenskej ekonomiky?

Pri pohľade zvonku Slovensko nevyzerá až tak dramaticky odlišne od okolitých krajín. Ale to je klamlivé. Najväčším problémom je ten spomínaný „brain drain“. Dlhodobý odliv mozgov do zahraničia bude znamenať, že Slovensko bude mať najhoršiu výkonnosť z celej strednej Európy. To sa neukáže hneď, ale je to pomalý kolaps ekonomického potenciálu krajiny.

Udržiavate profesionálne väzby so Slovenskom? Spolupracujete s nejakými slovenskými inštitúciami alebo kolegami?

Mám Slovensko rada, všetky naše štyri deti majú aj slovenské občianstvo. Profesionálne som ale nikým zo Slovenska oslovená nebola. Momentálne mám rozbehnutú spoluprácu s kolegami v USA, v Austrálii, na Novom Zélande a v západnej Európe.

Uvažovali ste niekedy o návrate na Slovensko, alebo aspoň o intenzívnejšej spolupráci so slovenskými inštitúciami?

Úprimne, budúcnosť Slovenska z môjho pohľadu nevyzerá dobre, práve kvôli masívnemu odlivu talentov. A súčasná trajektória správy vecí verejných, teda ten spôsob, akým vládne súčasná vláda, robí Slovensko ešte menej atraktívnym pre schopných ľudí, ktorí by sa možno chceli vrátiť alebo tam zostať. Pokiaľ sa toto nezmení, Slovensko nemôže byť úspešnou krajinou, kde sa dobre žije. Takže o návrate neuvažujem.

Kto vás najviac inšpiroval alebo ovplyvnil vo vašej profesionálnej dráhe?

Zásadný impulz prišiel od môjho manžela. Keď sme spolu žili v Helsinkách, prišiel za mnou s tým, že existuje niečo ako meta-analýza a že je to fascinujúci nástroj, ktorý by sme sa mohli naučiť používať a aplikovať na zaujímavé témy. Ďalší profesný impulz prišiel od profesora Karla Jandy z Inštitútu ekonomických štúdií na Univerzite Karlovej, ktorý nás zapojil do ďalších projektov, v ktorých sme sa trénovali v metodológii a ktoré nám umožnili stretávať sa s kolegami štatistikmi pracujúcimi s meta-analýzou. V osobnom živote ma najviac formovali silné ženy v mojej rodine, mama, babička a prababička, ktoré ma naučili vytrvať a nevzdávať sa.

Na čom aktuálne pracujete a aké sú vaše ďalšie výskumné plány? Máte ešte nejaké nesplnené ciele?

Aktuálne pracujem na rozšírení štatistickej metódy, ktorú sme publikovali v Nature Communications. Ide o nový spôsob, ako v meta-analýzach korigovať falošnú presnosť odhadov. To je situácia, kedy štúdie vyzerajú presnejšie a presvedčivejšie, než v skutočnosti sú. Prečo je to dôležité? Predstavte si klimatický model, ktorý predpovedá, že v Bratislave bude za 25 rokov o tri stupne viac, ale neistota okolo tohto odhadu je trojnásobná oproti samotnému efektu troch stupňov. Novinára môže zlákať titulok „O štvrťstoročie bude z Bratislavy peklo“, ale štatistik vie, že výsledok s takouto mierou neistoty je v praxi nepoužiteľný: taký model je skôr intelektuálnym cvičením než nástrojom pre rozhodovanie. V medicíne je neistota okolo odhadu väčšinou daná dizajnom štúdie, ale v spoločenských a iných vedách využívajúcich pozorované dáta si neistotu odhadujeme sami. A v tom procese môžeme byť, žiaľ, relatívne kreatívni.

Ďalší príklad, ktorý uvediem, je psychologická štúdia na ktorej aktuálne spolupracujem s kolegami z Holandska. Jedná sa o meta-meta-analýzu toho ako fyzická aktivita ovplyvňuje pamäť a exekutívne funkcie. Predbežné výsledky sú triezvejšie, než by som sama čakala: mnohé pôvodné práce boli príliš optimistické, keďže neúspešné pokusy sa v literatúre nezverejňujú. Keď sa štúdie ošetria o neprítomnosť zamlčaných pozorovaní, priemerný účinok cvičenia na kognitívne schopnosti je veľmi malý. Ale existujú jasné výnimky, napríklad rezistenčný tréning u zdravých seniorov, tanec u seniorov s kognitívnymi problémami alebo exergaming u detí so zdravotnými alebo vývinovými ťažkosťami.

V ďalšom projekte so Stanfordom riešime, ako presne odlíšiť skutočné efekty medzi štúdiami od efektov skreslených metodikou alebo nevhodným spracovaním dát. Najviditeľnejší príklad pochádza z nutričnej epidemiológie, kde sa často pracuje len s koreláciami. Výsledkom sú známe bizarné závery ako tie, že konzumácia čokolády zvyšuje počet nobelistov v populácii alebo že zmrzlina zvyšuje IQ. Často ide o dôsledok toho, že sledovaný efekt v skutočnosti odráža iné faktory, napríklad socio-ekonomický status. Bohatí ľudia majú iný zdravotný profil a životný štýl. Preto v USA spotreba červeného mäsa koreluje s horším zdravím, zatiaľ čo v Európe s lepším zdravím: nejde o účinok mäsa na zdravie, ale o to, kto ho konzumuje.

Posledný príklad súčasného výskumu, ktorý uvediem, je chyba merania v spoločenských vedách. V mnohých vedných oboroch, nie len v ekonómii, môže byť šum v dátach tak veľký, že dokáže prekryť samotný efekt. Typickým príkladom sú dotazníkové údaje: ak sa ľudí pýtate, koľko slaniny zjedli za posledný rok, odpovede sú nevyhnutne veľmi nepresné. Priznajme si, človek si často nepamätá ani čo mal dnes k raňajkám. Rovnako ako pri meraní teploty v mestách sú rozdiely medzi dvoma senzormi vo vzdialenosti 200 metrov často väčšie než medzi dvoma dňami. Lokálne podmienky ako tieň, asfalt, vietor vytvárajú obrovský šum, ktorý prekrýva skutočné trendy. S takýmito problémami sa stretávame i v ekonómii a potrebujeme ich v meta-analýze ošetriť, zistiť ako správne oddeliť reálnu variabilitu od chýb merania.

Ako vidíte budúcnosť ekonomického výskumu a vzdelávania v nasledujúcich desaťročiach?

Bude to obrovská zmena kvôli umelej inteligencii. AI už dnes dokáže písať lepšie súhrnné články než kvalitatívne spodná polovica ekonómov. V horizonte 10 rokov očakávam, že v akadémii zostanú len tí skutočne najlepší, tí, ktorí dokážu priniesť pridanú hodnotu, ktorú stroj nevymyslí. Priemerná veda stratí zmysel.

Ako vidíte možný vývoj na Slovensku v horizonte 5, 10 a 15 rokov?

Ako som spomínala, ten odliv mozgov je pre Slovensko fatálny a rozdelenie federácie Slovensku v tomto veľmi uškodilo, pretože tento ľudský kapitál už nikto finančne nevykompenzuje. Z tej lepšej stránky: Slovensko je v eurozóne. Európska centrálna banka nás nenechá úplne finančne skrachovať a vždy nás zachráni pred totálnym bankrotom. Ale „nebankrotovať“ je dosť nízka latka pre úspešnú krajinu. Bez zásadných reforiem a lákania talentov späť to bude stagnácia.